Je mi jasné, že urputné zástankyne dojčenia by ma za tento článok udupali pod čiernu zem. Ja som však rozhodla sa s vami podeliť o osobnú skúsenosť, ktorá by mohla byť mnohým z vás nápomocná. Niekto prejde na umele mlieko dobrovoľne, napríklad keď sa snaží odstaviť, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu. Niekto prosto musí. Pri veľmi maličkých bábätkách to asi nieje až taký zásadný problém, hoci sa môže aj to stať. Ale predpokladám a čo tak sledujem, skôr s tým majú problém najmä väčšie bábätká, ktoré si už na ten prsník zvykli a nechcú sa ho len tak vzdať. U mňa pri prvom dieťati nebol vôbec problém a pomocou fľaše som ho ľahko odstavila. Druhé mi však ukázalo, že to nebude až také ľahké, ako som dúfala. Opäť som niečo “pogúglila” zapojila vlastný rozum a inštinkt a prezradím vám ako sa mi podarilo odstaviť malého závisláka nenásilne a vlastne úplne v pohode. Napriek tomu, že fľašu a umelé mlieko absolútne odmietalo.
Príprava – hlavne sa nevzdať
Prípravu som mimoriadne podcenila. V minulom článku na túto tému, https://www.mamapauza.sk/ako-odstavit-dieta-od-kojenia/ som mimo iné spomínala, že je veľmi dôležité, aby vaše dieťatko vedelo piť aj z normálnej fľašky. Ideálne to natrénovať s vašim odsatým mliekom, keď nie ste doma a môže vás zastúpiť niekto iný. V mojom prípade som však pri druhom dlho vyčkávala a zázrak sa nekonal. Moje dieťa odmietalo fľašu čo i len na pitie vody. A to veľmi dlho. Nejak som to neriešila, keďže som chcela potiahnuť s dojčením rok. Avšak aj keď sa ten rok blížil, závislosť sa stupňovala a v noci sa z nás už stávali siamské dvojčatá.. Ak viete čo tým myslím. Akože naučí sa človek pri tom spať, to nehovorím a dojčenie je mimoriadne pohodlná vec. Ale toto ma už začalo štvať a tak som pristúpila na odvykačku.
V prvom rade som sa rozhodla zaviesť umelé mlieko ( ďalej UM ). Rozhodla som sa, že ako pri predošlej skúsenosti, nahradím ním jedno denné dojčenie. Pomáhala som si dojčením aj pri uspávaní. Uspávanie pri dojčení je možno zlý zlozvyk, ale poviem vám, že prvé som rok hojdala na rukách, takže som sa tomuto zlozvyku vôbec nebránila. Ale už bol ten čas.
Začala som teda cez deň mimo uspávania ponúkať UM. Iba tretinovú dávku vo fľaške. Ochutnalo, nechcelo. Uspávanie sa teda konalo v kočíku, len aby som vyradila to jedno dojčenie. Takto to išlo niekoľko dní. Vždy som ponúkla mlieko UM, následne dala spinkať do kočíka. Ešte je dôležité zmieniť, že som ho nenútila iba dala k dispozícii a že dieťa aspoň 45 min pred nič nejedlo a nepilo. Občas som ho dala na lyžičku do úst napríklad s Vigantolom, aby si aspoň dieťa na tú chuť privyklo. Takto sme sa “zabávali” asi týždeň. Potom som asi dva tri dni neponúkla a potom opäť. Ale neuspávala som už vôbec pri dojčení. Po tých pár dňoch som ho ponúkla opäť a zaznamenala som úspech. Z tretinovej dávky bola vypitá asi iba tretina, ale už bolo poznať, že tá chuť je povedomá. Do necelých dvoch týždňov dieťa mlieko začalo piť.
Postupné odstavovanie cez deň
Rovnaký spôsob som zvolila aj na ďalší spánok, v tom čase dieťa ešte spalo dva krát cez deň. Asi po troch týždňoch od adaptácie na UM a zrušenia prvého dojčenia. Toto isté sa mi osvedčilo aj prvý krát, nakoľko aj vaše telo musí začať postupne menej produkovať mlieko, aby ste “nepraskli”. Keďže som však nechcela priveľa umelého mlieka, opäť som zvolila menšiu dávku, asi polovičnú. Poobede som opäť uspala v kočíku, veď vzduch je zdravý. Opäť som tomu dala asi 1- 2 týždne a takto som postupne zrušila denné dojčenie.
Večerné odstavenie
S večerom som si dala načas, nakoľko to bolo pre mňa ešte také pekné a nejak som sa toho nechcela vzdať. A po celom dni, je každá mama rada, keď uspávanie prebehne hladko. Keď som dospela aj k večernému odstaveniu, spravila som to presne tak ako aj minule, t.j. dieťa som si vedľa seba uložila, pritúlila tak ako bolo zvyknuté, akurát teda dostalo fľašku. Na začiatku nechcelo, ale po chvíli prišlo na to, že iné nebude, tak ju prijalo bez nejakého väčšieho problému. Dôležité však bolo, aby bolo dieťa naozaj unavené ( nie priveľmi ) a chvíľu pred som ho ešte hojdala aby bolo trošku ospalejšie.
Ako odstaviť dieťa v noci
Nočná “šichta” bola pre mňa skutočná výzva, nakoľko ako som spomínala, závislosť bola veľmi silná. Dieťa mi cumeľ odmietalo, takže som nemala náhradu. Zároveň bolo potrebné. aby dieťa neustále neležalo vedľa mňa, lebo reflexne vždy keď sa otočilo hľadalo tú časť mňa, o ktorú tu ide 🙂 Bolo teda potrebné naučiť dieťa zaspávať v postieľke. A povedala som si, prečo to nespojiť. Nenásilne a pekne. Vyskúšala som teda večer, keď už bolo dobre naučené na večerné uspávanie na fľaši, podať fľašu v postieľke. Pričom som stále hladila, maznala a držala za rúčku spôsobom, akoby som ležala vedľa. Prvé tri dni boli pokusy o vyštveranie sa, keď bábätko plakalo tak som vybrala, pohojdala a vrátila, keď už bolo “prispaté”. Hmkala som, čo pomáhalo upokojiť. Metódou vyplakania som nešla, na to ja nemám nervy. A tak po nejakých troch večeroch to išlo už celkom dobre. Avšak vždy po 45 minutách si ma žiadalo ( rovnaké sme mali nočné intervaly ). Vtedy som však len hladila a tíšila v postieľke, alebo keď bolo treba hojdala na rukách. Skôr však ako po cca 3 h od uspatia prsník nebol k dispozícií. Potom už áno a dieťa som si nechala pri sebe až do rána závislačiť ako dovtedy. Takto sme potiahli asi dva týždne a dieťa sa postupne naučilo spací interval predlžovať. Postupne sme sa takto prestavili na 3 x UM za noc. Dieťa si postupne ako bolo cez deň aktívnejšie zredukovalo potrebu kŕmenia v noci. A predpokladám. že tomu bude ako u prvého a časom to vypustí úplne. Ak nie, pohojdám a cca po troch nociach si určite odvykne.
Zrušenie kočíkovania
Tento spôsob mi pomohol aj s uspávaním cez deň doma v postieľke. Myslela som, že to bude veľké trápenie, pri prvom dieťati bolo, ale v tomto prípade to bolo bez problémov. Keď dieťa začne chodiť, už sa aj inak unaví a keď sa postupne prestaví na jeden spánok, veľmi sa to v tomto smere uľahčí. U nás to tak bolo. Použila som na denné zaspávanie, úplne ten istý spôsob ako večer. Ja som však pri postieľke zvykla ostať, mne to nejak neprekážalo. Aj tak som mala dieťa naučené, že zaspávalo na fľaške. Opäť je to spôsob ktorý mne vyhovuje.
Uspávanie na UM ako zlozvyk
Áno, je to zlozvyk, ale ten sa tiež dá veľmi ľahko vekom odbúrať. Niekomu to vyhovovať nemusí, ale mne to veľmi pomohlo pri oboch deťoch. Nechcem trápiť ani ich, ani seba. Už zo skúsenosti s prvým dieťaťom viem, že keď už sa bude dať trošku vysvetliť, dieťa samé rado nahradí mliečko rozprávkou. Ja tieto veci riešim až nastanú. Neplánujem sa stresovať niečím, čo ešte nieje. Mne to veľmi pomohlo, nakoľko mám prvé dieťa mimoriadne aktívne a mala som možnosť buď 2 h strácať nervy, kedy som ja bola už nepríjemná a dieťa plakalo, alebo skrátka podať tú pomocnú barličku v podobe mlieka a ušetriť tak mnohé trápenia. Takto som uspávala poobede a večer skoro do 2 rokov a bolo to v pohode. Zuby má všetky a nikto neutrpel.
Každý si samozrejme nájde spôsob, aký jemu vyhovuje. Možno vám aspoň niečo z môjho článku pomôže alebo vás aspoň inšpiruje k tomu, ako to nastaviť pre vaše potreby. Ale ako vždy píšem a radím, počúvajte hlavne seba a nie druhých. Lebo vy najlepšie viete čo vy a vaša ratolesť potrebuje. To že to iný robia inak a vnucujú vám to svoje, neznamená, že je to správne aj pre vás. Takže hlavne v kľude, trpezlivo a s láskou. Ono vám nič neutečie. Čo ma moje deti naučili je to, že sa nesmie na nič príliš zhurta. Tak odstavíte o mesiac neskôr, no a čo! 🙂
