Keď deti dorastú do toho správneho veku a začnú chápať súvislosti spojené s Vianocami, chceme im to čaro Vianoc dopriať v najkrajšej forme. Minimálne v takej, akú sme zažívali my ako deti.
Keď som bola ja malé dieťa, spomínam si že som nemala konkrétnu predstavu o Ježiškovi, vnímala som ho ako muža v strednom veku, ale konkrétny obraz som o ňom nemala. Podstatná pre mňa bola jeho činnosť. Ostatné ma moc nezaujímalo. Biblickú stránku som tým pádom neriešila vôbec. Rada však spomínam na to, ako moji rodičia pri stole zámerne zdržovali a držali nás v napätí do poslednej chvíle. Každú kostičku kapra objedali hádam aj 10 minút. Až mi bolo z toho do plaču. Asi preto neznášam kapra a u nás sme presedlali na rybie prsty. Ale ten pohľad, keď sme vošli do miestnosti a rozžiaril sa na nás stromček ovešaný prskavkami, mám v sebe dodnes. Dva krát aj chytila záclona, ale aj tak to stálo za to.
Na Vianoce z obdobia, kým som verila mám úžasné spomienky a asi ako každá mamina chcem aj svojej rodine takéto dopriať. Ako to teda robíme my?
V prvom rade si nechávame zdobenie stromčeka až na Štedrý deň. Je to pekná spoločná aktivita a deti to baví. Pri tom počúvame koledy. Stromček ani svetielka nezasvietime. Tento okamih sa udeje až večer, aby to malo to správne kúzlo. Raz som na nejakej diskusii čítala, že mamička svojim deťom hovorí, že ho zasvietili anjeli a tak sa mi to páčilo, že som tento nápad prevzala. Kým nechápu čo je elektrika je to naozaj pekný nápad.
Večer keď zasadneme k stolu, dáme si oplátku s medom a cesnakom a rozkrojíme jabĺčko. Nasleduje kapustnica a potom šalát a rybie prsty, alebo losos. Potom čo sa najeme a zámerne nezdržujeme, kto vie možno keď budú deti väčšie, tak upraceme zo stola. Keďže máme prepojenú kuchyňu s obývačkou, kde je stromček, musíme vymýšľať finty. Väčšinou si ideme umyť ruky a vyhliadať Ježiška z okna spálne. Medzitým “Ježiško” navláči darčeky v ikeáckej taške pod strom, rozsvieti svetielka, hlavné vypínače zhasne a zazvoní. A my už vieme, že je to signál ísť sa pozrieť čo sa to práve stalo. To že sme Ježiška nestihli nás už väčšinou netrápi, hlavne že nechal darčeky. Spomienku na rozžiarené a šťastné oči plné očakávaní, si budem niesť v sebe celý život. Potom sa už vrháme na rozbaľovanie, ktoré prebieha na striedačku….
Nech už sú vaše spomienky na toto obdobie akékoľvek, s malými deťmi si ich viete tvoriť na novo. A o tom to je. Už je to o nich a vďaka tomu sa to čaro vracia znova.
Želám vám všetkým nádherné Vianoce !
