Je veľa dostupnej literatúry a názorov na túto tému. Samozrejme aj ja som sa snažila sa k tejto problematike postaviť zodpovedne, pretože si myslím, že vzťah súrodencov vieme do istej miery ovplyvniť aj my rodičia. Nie som naivná, aby som si myslela, že aj nás nečakajú súrodenecké trenice a kadejaké dobrodružstvá tohto druhu, ale o tom možno bude článok o pár rokov. Každopádne sa s vami podelím, ako sme na príchod súrodenca pripravili naše dieťa.
Oznámenie
V tomto som si pripravila nejakú pôdu. Výhodou bolo, že v okolí sme mali tehotné maminky a aj deti s ktorými sme sa stretávali mali súrodencov. Keď už som vedela, že som v očakávaní, začala som na toto poukazovať. Vysvetlila som, že teta má bábätko v brušku, alebo že kamarát má mladšieho súrodenca a je z neho veľký brat. Postupne som to nechávala v tej hlavičke dozrieť a potom som prišla s otázkou, či by bol záujem o súrodenca. Po potvrdení, že je po treťom mesiaci všetko v poriadku sme túto novinu oznámili. Našťastie bola prijatá dobre.
Zapájajte ho
Svoje dieťa som sa snažila postupne do všetkého zapájať, ukazovala som fotografie a rozprávali sme sa o tom, aké to bude. Netlačila som však na pílu a snažila som sa o tom nehovoriť každý deň. Hladkali sme bruško a už v tomto období som sa snažila vytvoriť im nejaký “vzťah”. Alebo sme spolu išli bábätku kúpiť oblečenie a moje dieťa vybralo aj nejakú hračku. Keď bola príležitosť na gynekológii a vedela som, že v daný termín vyšetrenia nebudem musieť “povedať A” Išli sme sa aj spoločne pozrieť na ultrazvuk. Veľa však od toho nečakajte. Ak máte malé dieťa, nebude ho to zaujímať. Skôr sa bude zaujímať o rôzne predmety v gynekologickej ambulancii, čo úplne asi nechcete zažiť 🙂
Pôrodnica
Keď už som sa prehupsla do vysokého štádia, začala som dieťa pripravovať na to, čo sa bude diať, keď to príde. Milo ma prekvapil fakt, že na túto tému sú aj veľmi pekné ilustrované knížky. Čítali sme si ich každý večer a tešili až to príde. Keď to na mňa prišlo, moje dieťatko mi samé vravelo čo sa ide diať a keď nám prišli na pomoc starí rodičia, malo z toho veľké dobrodružstvo. Dá sa povedať, že stres z tejto chvíle, že ako to bude brať odpadol, keď sme boli vyhnaní “no choďte už rodiť ja budem s babičkou “.
Ak máte mladšie dieťa, ktoré vás príde pozrieť do pôrodnice, môžete mu pribaliť darček a povedať, že mu ho bábätko prinieslo. Ak je malé, nebojte sa, nerieši technickú stránku veci. Je rado, že má darček.
Príprava okolia
Asi ste už zachytili teóriu, že pre dieťa môže byť privedenie súrodenca niečo, ako keby si váš muž priviedol domov milenku, ktorá bude nosiť vaše oblečenie, používať vaše veci a pripraví vás o pozornosť vášho manžela. Tento názor ma zaujal a preto sme sa snažili pripraviť na túto situáciu, Rodinu som poprosila, aby keď k nám prídu na návštevu vždy najskôr išli za starším dieťaťom tak, ako bolo zvyknuté a nie hneď utekali za bábätkom. Alebo aj blízke priateľky boli upozornené, aby sa v prvom rade zaujímali od staršie a až potom sa rozplývali nad kočíkom. Viem, mohlo by to znieť, že prvé dieťa sa potom nikdy nenaučí deliť o pozornosť, ale postupne sa to samozrejme dalo do nejakých rozdelených koľají. No na začiatku sme nechceli začať hneď z ostra.
Nekarhať príliš
“Pssst bábätko spí”…”Dávaj pozor, ublížiš mu”…samozrejme musíme ich naučiť ohľadu, ale hlavne spočiatku si myslím nieje vhodne dieťa karhať. Aj pre neho je to nová situácia a postupne sa musí všetko naučiť. Ak aj udrie dieťa, ak je to teda omylom, namiesto okríknutia sme volili jemnejšiu rétoriku. Často som pri takýchto nepozorných situáciách hovorila niečo v zmysle “musíme sa spolu naučiť byť opatrnejší, bábätku by to mohlo ublížiť”. Alebo namiesto hrešenia za prílišný hluk som sa snažila hľadať aktivity, pri ktorých hluk nebol a ktoré dieťa zaujali, maľovanie, puzzle, čítanie. Nevravím, že nebolo aj karhanie, ale spočiatku som sa tomuto snažila vyvarovať a postupne som dieťa učila, aby sa naučilo, že treba brať ohľad aj na iné.
Toto je zopár úvodných typov, ktoré zdá sa úspešne u nás osvedčili a verím. že aj vy v nich nájdete nejakú inšpiráciu. Samozrejme vzťah si budujú celý život, ale myslím, že úvod je dôležitý. Tak veľa šťastia 🙂
