Mnoho z nás sa raz počas materskej dostane do bodu, kedy premýšľa, či by nebolo dobré dopriať svojej milovanej ratolesti súrodenca. Obvykle bezprostredne po pôrode v tom máme jasno a asi 90% mamičiek prehlási, že nikdy viac. Avšak ako ide čas a s dieťaťom už to je menej náročné a okolo pribúdajú opäť bábätká sa nám pohne maternica a začneme zvažovať či do toho ísť, alebo nie. Niekto k tomu dospeje skôr, niekto neskôr a niekto má od pôrodu jasno už na vždy.
Jedináčik
Výhody jedináčika sú isto v mnohom. Dieťa je ako prvé vypiplané, sme vo všetkom veľmi precízni a dieťa má všetku pozornosť sveta. Hračky patria len a len jemu a rodičovská láska sa upriamuje iba na neho. Rodičom to dáva obrovskú voľnosť. Akonáhle drobec povyrastie a dá sa s ním už kadečo naplánovať. Nemusia sa vzdávať opätovne nadobudnutej “slobody”. Môžu cestovať, chodiť do kina, divadla a venovať sa kadejakým športovým aktivitám. Nehovoriac o ekonomickej a logistickej stránke veci. Takto nejak som to mala aj ja, ale potom sa mi pohla tá maternica a bolo vymalované.
Druhé dieťa
Mnoho ľudí sa desí toho, aké to bude a čoho sa opäť budú musieť vzdať. Najskôr na vás tlačí okolie, že kedy už bude to druhé a “mali by ste mu predsa dopriať súrodenca”…následne vám títo odborníci hneď ako im oznámite druhé tehotenstvo začnú hovoriť, ako stratíte slobodu, jedno dieťa žiadne dieťa a podobné motivačné frázy. Nebudem tvrdiť, že to je jednoduché ale….
S príchodom druhého dieťaťa ide všetko tak nejak samo. A automaticky. Neriešite už v pôrodnici každú jednu drobnosť a doma ste absolútne suverénna. Dokonca zistíte, že sa skutočne dá obstarať prvorodené dieťa aj s bábätkom na rukách. Treba si uvedomiť, že to bábätko naozaj veľa nepotrebuje. Plienku, mlieko a náruč. Sama budete prekvapená, aká ste už zručná. Dá sa popri bábätku aj hrať so starším súrodencom a nielen keď spí v kočíku. Môžete si ho položiť vedľa seba na podložku a popri tom skladať lego, alebo ho držať na rukách. Bábätko je mimoriadne skladné stvorenie. A aktivity vonku predsa viete zariadiť popri kočíku. Staršie sa môže kolobežkovať, alebo jazdiť na odrážadle, zatiaľ čo bábätko spí. Prípadne ak máte menší vekový rozdiel, dá sa prikúpiť na kočiar skejtík.
Všetko je o vašom nastavení. Ak si budete neustále hovoriť, že to s dvoma deťmi bude ťažké, tak bude. Ak budete počúvať “prajúcne” okolie, tak samozrejme to náročné bude. Ja som sa nastavila tak, že to bude v pohode a v tomto duchu s tým od začiatku pracujem. A naozaj si to s dvoma užívam ešte viac, hoci samozrejme, sú aj horšie chvíle.
Prvé príde o pozornosť
Tu by som tiež rada upozornila na to, že to bude presne tak, ako si to nastavíte. Keď vás strašia výčitky svedomia, že chudiatko nebude mať už len ten váš čas, nemusíte sa pre to trápiť. Čas s vami môže mať vo chvíli keď bábätko spí. Alebo si môžete vyhradiť jednu aktivitu ktorá bude vždy vaša. Ja som svoje staršie mláďa brávala na zmrzlinu, alebo do detského kútika, zatiaľ čo bábätko spalo vonku v kočíku, alebo ho nejaká dobrá duša postrážila doma. Výhradný čas je veľmi dôležitý. Vaše dieťa vás bude mať na chvíľu len pre seba a vy upokojíte svoje materské svedomie.
Súrodenecký vzťah a výhody
Osobne to vnímam tak, že vaše dieťa súrodencom získa najmä predĺžené detstvo. Pretože to ho vráti naspäť do hry v čase a zároveň získa parťáka do hry, čo by sa pri jedináčikovy nestalo, keďže vyrastá uzko spätý s rodičmi. Ďalšou výhodou ktorú už nejaký čas pozorujem, že od kedy dieťa začne loziť, už sa vedia medzi sebou aj trošku zahrať. A tá hra sa rozvýja. Všimla som si aj, že u staršieho súrodenca viac rastie zmysel pre zodpovednosť, čo určite ďalej zúročí. A popravde, niekedy aj postráži keď si potrebujem dopriať minútovú sprchu.
Ísť do toho či nie
Zastávam názor, že je to každého osobná vec. Ak to tak necítite, nemusíte do toho ísť. Jedináčik má zase kopu obojstranných výhod, ktoré už som zmienila. Ja osobne som rada, že sme sa takto rozhodli, ale je to aj o tom, že sme to tak cítili, že toho súrodenca proste chceme. A ja som si ešte raz chcela užiť to bábätko a všetko čo k tomu patrí. Musím sa priznať, že prvú materskú som trošku prefňukala a s počiatku som veľmi zle niesla to, čoho sa “vzdávam”. Vadilo mi, že si nemôžem ani v kľude nalakovať nechty, že nemôžem vybehnúť kam chcem a kedy chcem. Výhoda druhej materskej je tom že už ste sa s tým za tie roky stihli vyrovnať a na vlastný čas dávno rezignovali. Takže vás to už vôbec nefrustruje a viete sa viac sústrediť na to pekné. Zároveň už máte zabehnutý systém fungovania rodiny, ktorý už len vyladíte. Ja zastávam názor, že prvému sa prispôsobuje rodina a druhé sa prispôsobí rodine. A tak to naozaj je.
Jediné čo ma trápi je, že to druhé už nemá tie výhody ako to prvé, nemá vás len pre seba, už nebeháte okamžite keď zaplače a proste to už človek berie inak. Nenechá sa tým zotročiť, takže druhé dieťa už nejak prosto musí fungovať. A to mi je občas ľúto. Ako aj to, že aj keď do toho idete s tým, že si to chcete vychutnať, nejak to celé rýchlejšie prefrčí. Možno je to tým , že už sa tak nepozastavujete nad drobnosťami ako pri prvom dieťatku. Ale zas sa človek učí viac užívať ten prítomný okamih. Pri prvom dieťati sa tešíte, keď začne loziť, pri druhom sa modlíte, aby ostalo na jednom mieste čo najdlhšie 🙂
Ak to teda nejak uzavriem, osobne dve a viac detí určite odporúčam, ale je to naozaj subjektívne. Nám to veľmi obohatilo život. A či je to náročné? Nemyslím, že viac ako život s jedným dieťaťom. Možno len tá logistika je náročnejšia, ale podľa mňa vám to viac dá ako vezme.
Či už má človek jedno alebo dve deti, hlavné je im zaistiť spokojné a bezstarostné detstvo. A užívať si s nim túto jazdu, kým o to majú záujem. Myslím, že nejestvuje ideálny počet detí, alebo ideálny vekový rozdiel. Ideálny počet detí a vekový rozdiel je len v tom, ako to vnútorne cítite vy, lebo vy s nimi žijete a vy si s nimi ten život tvoríte.
