Menu Zavrieť

Kojíš – nekojíš, vojna matiek

Nieje to tak dávno, čo som sa trošku nechtiac zamotala do jednej diskusie na instagrame. Jedna mladá maminka propagovala sunar. V zásade by na tom nebolo nič zvláštne, reklamou si privyrába veľa mamičiek pôsobiacich vo svete soc. sietí. Čo ma však vyložene prekvapilo bola diskusia ktorá sa pod príspevkom rozbehla. Niežeby sme už neboli na negatívne príspevky vo svete internetu zvyknuté, ale toto?

Výhody a zdravotný prospech dojčenia je nám všetkým jasný a známi. Sama som dojčila a bola som za túto možnosť nesmierne vďačná. Taktiež mi to uľahčilo v mnohom život. Nemusela som zohrievať, zmiešavať a dávkovať. Fakt že som sa rozhodla po roku odstaviť bol na tejto diskusii samozrejme okamžite braný, ako moja osobná lenivosť atď… Nieje nad to, keď človek, ktorý nemá predstavu o vašich dôvodoch neváha hneď vyhodnotiť situáciu v prospech ďalšieho negovania a odsudzovania.

Myslím že to všetko súvisí s tým, že si zabúdame vážiť veci ktoré nám boli dané. Nikdy by som si nedovolila využiť to, že sa mi podarilo dojčiť, ako nejaký nástroj útoku proti tým, ktoré túto možnosť nemali. Predsa tešme sa z toho že tú možnosť máme a podporme sa navzájom. Aj ženy ktorým to nešlo. Nevieme predsa čím si prešli.

Náročné začiatky poznáme všetky, boľavé prsníky, naliate, kým sa dieťa prisaje, vyložene niekedy až krvavý boj. Nadprodukcia, nízka produkcia, čaje, bylinky, hovadinky,…. Po naozaj vydretom boji prichádza odmena, v najlepšom prípade. Ale predstavte si, že žena ktorá si týmto všetkým prešla, vytúženú odmenu nedostáva. Čo potom nasleduje? Väčšinou skúša ešte zvádzať boj v podobe odsávania, ktoré ako všetky vieme príjemné nieje, kŕmenia z fľaše, cievkovania. Pred každým kojením musí tráviť minimálne 20 minút týmto procesom. Je vyčerpaná,…. logicky to vzdáva, lebo je na pokraji síl. Ak si ešte stále niekto myslí, že je to o lenivosti, nemôže mať v sebe štipku empatie.

Nehovoriac o tom, že kŕmenie každé dve hodiny a predtým ohrievať a zarábať mliečko, nieje vôbec žiadna slasť. Berie to čas, dieťatko je nespokojné a kým sa celý proces pripraví, kojaca žena už dávno odfukuje spokojne s dieťatkom na prsníku.

Je veľmi smutné, že veľa žien si myslí, že náhrada materského mlieka v podobe umelého, je nejaká výhra. Je to skôr záchrana. Hrdinka nieje žena čo dojčí, ale mali by sme skôr obdivovať tie, ktoré zabojovali a nepodarilo sa im to. Pretože väčšina z nich si prešla veľmi náročnou cestou. A všetky vieme, že kojenie je aj o emóciach. A tieto ženy museli psychicky veľmi bojovať, kým to vzdali. Preto si myslím, že by sme ich mali podporiť a naopak obdivovať a nie po tom všetkom do nich ešte kopať.

Kojenie je dar tak si ho vážme. A nechajme na každej z nás akou cestou sa vydá, pretože nikdy nevieme, čo jej rozhodnutiu predchádzalo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *