Detský spánok, téma ktorou sa zapodievame asi od chvíle, keď sa naše dieťa narodí. Najskôr sa zdá že nič nerobí len spí, no potom začne boj v podobe ” naháňania spánku”. Z každej strany počujete, ako je potrebné, aby malo dieťa dostatok spánku, len tomu dieťatku to nie a nie vysvetliť.
Keďže žijeme v dobe akej žijeme, niekedy si na internete vyhľadávame aj na oko jednoduché veci. Snažíme sa uistiť, aby sme všetko robili správne. Niekedy zabúdame počúvať inštinkty a radšej počúvame čo nám google poradí.
Keď som si pomaly chcela s mojim dieťaťom budovať režim v prvých týždňoch, preštudovala som nespočetne veľa článkov, diskusii, kníh atď… A stále mi to tak nejak na to moje dieťa nesedelo. Všetci hovorili ako bábätko stále len spí, ale u nás tomu tak nebolo. Po čase som sa prepracovala k pár tipom, ktoré by som Vám rada priniesla.
V prvom rade si treba ujasniť, kto chce viac ten spánok, vy alebo dieťa? Samozrejme že po pôrode a keď je to všetko nové sme parádne vyčerpané a radi by sme si troška odfúkli. Čakali sme že to bude náročné. Hovorili nám to všetci, ale až takto?
Prvá chyba ktorú som robila bola, že som uspávala dieťa, keď to vyhovovalo mne. Samozrejme ak na to nebolo pripravené, končilo to dlhým bojom, plačom, často na oboch frontoch a hodinovým poskakovaním na fitlopte, nosením v náručí, vozením po byte v kočíku, … Vyvarujte sa tomu ak môžete. Uspávajte dieťa keď je unavené ono, nie vy. Potom vám to logicky nezaberie toľko času. Poznáte to ľahko, zíva, trie si očká, aktivita sa utlmuje.
Druhá chyba, ktorá súvisí už s tým čo som načrtla pri prvej, uspávame desiatimi spôsobmi. Raz v kočíku, keď to nejde tak rýchlo ako by sme chceli, prehodíme dieťa mužovi, skúšame hopsanie na fitlopte, spievanie, ležanie v posteli,… Teraz si predstavte že to niekto spraví vám, už ste utlmený na sedačke pri televízore a zrazu vás niekto prenesie do studenej postele, začne s vami natriasať, spievať vám, prosiť vás aby ste už boli ticho 🙂 …Už chápete? Toto som si uvedomila až pri čítaní jednej knihy, alebo článku,… Je dôležité vytrvať pri jednom spôsobe uspávania, nie ho meniť.
Tretia chyba – nervozita. Neprinášam nič nové, ale aj keď to neradi priznáme, niekedy položíme plačúce dieťa na posteľ, zalomíme rukami a zúfalo sa ho spýtame že čo vlastne od nás ešte chce. Je vám to povedomé? Veľa mamičiek sa tvári nežne, ako všetko hravo zvládajú a nás to frustruje potom ešte viac. Ale garantujem vám že aj takéto mamičky vypenia na svoje bezmocné dieťa, tak ako asi väčšina. Hormóny, únava a ešte k tomu tá strašná únava,…. Je potrebné si priznať a uvedomiť že je to normálne. Avšak dieťa potrebuje cítiť pokoj a bezpečie, tak sa zatnime a aj keď máme nervy napnuté do prasknutia, snažme sa neprenášať to. Budme láskavé.
Štvrtá a posledná – vopred určené zásady. Rozhodli ste sa že nikdy dieťaťu nedáte cumeľ? Že nikdy nebudete uspávať pri kŕmení? Že vaše dieťa bude spávať samo v postieľke? A veľa článkov a kamarátok vám to neodporúča? …. Ja vám dám inú otázku...chcete sa vyspať? Každá z nás má predstavu o tom, ako chce to najlepšie pre svoje dieťa, ako si ho nechce na niečo naučiť, lebo zlozvyk a podobne. Áno, je to tak, ale…Stojí vám to za to? Ak áno, je to v poriadku, no ak máte chuť tie zásady porušiť, lebo viete že by vám to mohlo pomôcť, ja odporúčam smelo do toho. Radšej dám cumeľ, ako by som sa ním mala stať ja. Radšej uspím pri kŕmení, akoby som mala hodinu hopsať pri uspávaní. A radšej budem mať spokojné dieťatko a nie nervák pred každým uspávaním. A treba aby ste aj vy boli spokojné a mali z vašej novej role radosť.
Záverom by som len chcela dodať, že sú to moje osobné skúsenosti, ktoré som si čiastočne potvrdila aj literatúrou. Nie všetky. Ale verím že vám to pomôže, čítajte svoje deti, sledujte ako reagujú. Nemyslite na to čo sa má a čo nemá, podstatné je čo chcete vy a vaše bábo.
